Obsadenie

Róbert Šebesta – basetový roh I – umelecký vedúci
Ronald Šebesta – basetový roh II
Igor Františák – basetový roh III

CV

Lotz Trio je formácia pomenovaná po fenomenálnom nástrojárovi Theodorovi Lotzovi (1746–1792), ktorý sa preslávil zdokonalením basetového rohu v Prešporku. Na kópiách jeho historických basetových rohov pravidelne uvádza vTerzetti Wolfganga Amadea Mozarta, Divertissement pour Trois Cors de Bassett Juraja Družeckého a taktiež dobové aranžmány z Mozartových opier Čarovná flauta, Figarova svadba a Don Giovanni. V repertoári má aj ďalšie skladby pre trio basetových rohov, ako Terzette klarinetového virtuóza Antona Stadlera, divertimentá Vojtěcha Nuderu a triá Antonína Volánka.

Lotz Trio má na svojom konte viacero premiérových nahrávok: na debutovom CD (Hudobný fond 2008) nahralo Partitu C dur Johanna Josefa Röslera a unikátnu sadu skladieb súčasných slovenských autorov Martina Burlasa, Mariána Lejavu, Daniela Mateja, Boška Milakoviča a Mareka Piačeka, napísaných pre historické basetové rohy. Pre spoločnosť Hevhetia (2009) nahralo kompletnú zbierku skladieb Divertissement Pour Trois Cors de Basset Juraja Družeckého a na nahrávke Mozart Corni di Baßetti dobové aranžmány z Mozartových opier Čarovná flauta a Figarova svadba a tiež Sei Notturni pre vokálne trio a tri basetové rohy. V roku 2019 natočilo exkluzívny záznam verejného koncertu pre Rozhlas a televíziu Slovenska s názvom Mozartov magický čarovný roh.

Lotz Trio vystúpilo na popredných pódiách ako The Metropolitan Museum of Art v New Yorku, Early Music Festival v Stockholme, Musikinstrumentenmuseum v Berlíne, Koncertkirken v Kodani, Sigurjón Ólafsson Museum v Reykjavíku, Schloss Mirabell v Salzburgu, Svatováclavský hudební festival v Ostrave, Bratislava Mozart Festival a iné. V ostatných rokoch sa formácia venuje systematickému rozvoju hudobnej kultúry na Slovensku v cykle Lotz Trio v slovenských šľachtických rezidenciách.

Text k repertoáru

Repertoár tria basetových rohov patrí do kategórie hudby, ktorú nazývame Harmoniemusik. Tento nemecký termín označuje hudbu určenú pre dychové nástroje, pričom počet použitých nástrojov variuje od jednoduchých duet až po veľké ansámble, ktoré sú uplatnené napríklad v Mozartovej Gran Partite KV 361. Najtypickejším nástrojovým zoskupením dychovej harmónie bývalo dychové sexteto respektíve okteto, ktoré pozostávalo z páru klarinetov, prirodzených rohov, a fagotov často doplnených párom hobojov. Trio basetových rohov však na konci 18. storočia taktiež patrilo k rozšíreným formáciam, čo dokazuje (okrem iného) množstvo dochovanej hudby. Repertoár tria basetových rohov sa skladá z hudby, ktorá má skôr zábavný charakter a jej počúvanie obvykle nevyžaduje plnú pozornosť poslucháča. Tieto kompozície sa často označovali názvami ako divertimentá, serenády, partity, parthie atď. Skutočný charakter tejto hudby na konci 18. storočia však často pod povrchom jednoduchosti skrýva značnú duchovnú hĺbku.

W. A. Mozart skomponoval triá pre tri basetové rohy pravdepodobne pre „Hausmusik“ jeden z domácich koncertov organizovaných v dome holandského botanika Nikolausa Josepha F. von Jacquina. Mozart bol častým návštevníkom v Jacquinovej domácnosti a spolu s jeho synom, dcérou a ďalšími hudobníkmi žijúcimi vo Viedni (ako boli bratia Anton a Johann Stadlerovci – virtuózi v hre na basetovom rohu) uvádzali komornú hudbu najrozličnejšieho druhu. Boli to práve títo hudobníci s vkusom a kultivovanosťou, ktorí Mozarta inšpirovali k napísaniu hudby plnej jemnosti a invencie. Trio (KV 498) známe pod názvom Kegelstatt (kuželkové) je tiež jedným z plodov týchto hudobných soireé.

Divertimentá W. A. Mozarta sú typické 5-časťovou štruktúrou s rýchlou prvou a poslednou časťou (reprezentujúcou rondo),  dvoma menuetami a centrálnou pomalou časťou. Každý z troch partov basetových rohov je rovnako zaujímavý a náročný ako ostatné preberaním melodickej aj doprovodnej role zároveň. Špecifickou črtou tria basetových rohov je skutočnosť, že i keď sú všetky tri nástroje identické, každý z hráčov hrá na nástroji v špecificky obmedzenom rozsahu. Efekt takto ročlenených partov je podobný sadzbe sláčikového tria, kde spodný tretí part basetového rohu korešponduje s violončelom, stredný s violou a prvý s partom huslí. Na základe historických informácií dnes vieme, že trio basetových rohov zaznamenalo na konci 18. storočia mimoriadnu popularitu – dokonca i v kruhoch slobodomurárskych lóží. Zdá sa, že popularita trií basetových rohov sa viazala najmä na oblasť strednej Európy, kde sa okrem významných skladateľských osobností typu W. A. Mozarta, J. Družeckého, V. Nuderu, Martin Y Solera na dochovanom repertoári autorsky podielal i významný dobový virtuóz na klarinete a basetovom rohu Anton Stadler.

Popularitu trií basetových rohov zvýrazňuje aj tvorba Juraja Družeckého (1745 – 1819). Divertimento v repertoári Lotz Tria je poskladané zo zbierky 32 častí nazvaných Divertissement Pour Trois Cors de Bassett. Družeckého Divertissement tvorí spolu so sadou častí 25 Stücke W. A. Mozarta a 18 Terzetti A. Stadlera tvorivú multiformovú kolekciu častí, z ktorých je možné volne poskladať množstvo rôzne dlhých divertiment. Za vyššie uvedenými sadami častí sa načrtáva idea a účel, pre ktorý boli tieto hudobné kolekcie skomponované. Je ním hudba v pozadí, komponovaná najmä a predovšetkým pre zábavu, stolovanie a potreby celého spektra spoločenských podujatí. V kruhu šlachtických rodín mohli traja hráči na basetových rohov hrať rovnako na párty, či ku káve sediac v rohu a produkovať hudbu hoci aj niekoľko hodín. V pravom význame je teda repertoár trií basetových rohov druhom Harmoniemusik (hudba pre dychovú harmóniu) koncipovaný ako rádio alebo CD prehrávač 18 storočia určený exkluzívne pre inteligentnú a nevtieravú zábavu vo vysokej spoločnosti.

Mimoriadne populárnou časťou repertoáru tríí basetových rohov boli nádherné úpravy árií z Mozartových opier Čarovná flauta a Figarová Svadba, či Salieriho opernej tvorby. Úpravy opier v repertoári trií basetových rohov mali, rovnako ako v iných prípadoch, za cieľ sprostredkovať radosť z počúvania populárnych melódií bez existencie zvukových záznamov, či rádiových prenosov v úprave pre menšie (a lacnejšie) obsadenie dychovej harmónie.

Niekoľko poznámok k vývoju basetového rohu a Theodorovi Lotzovi.

Basetový roh je akýmsi druhom klarinetu v hlbšej altovo - basetovej polohe, ktorý bol pravdepodobne vynájdený v Passau (v rozmedzí rokov 1760 - 70, odkiaľ sa šíril po Dunaji do Viedne a oblasti dnešného Nemecka. Na začiatku 80. rokov 18. storočia sa na jeho zdokonalení významne podielal dvorný nástrojár Theodor Lotz, po ktorom je pomenovaný ansámbel Lotz Trio. Tento skvelý nástrojár pôsobiaci v Bratislave a vo Viedni bol súčasťou unikátnej spolupráce trojice mimoriadne talentovaných ľudí v oblasti hudby – virtuózom A. Stadlerom a skladateľom W. A. Mozartom. Lotzov kredit však dnes zhodnocujeme najmä vďaka jeho dochovaným nástrojom, ktoré i po 200 rokov od jeho smrti v roku 1792 svedčia o mimoradnom majstrovstve v oblasti výroby drevených dychových nástrojov - predovšetkým klarinetov a basetových rohov. Nedávno objavená sada troch basetových rohov na hrade Krásna Hôrka (východné Slovensko) predstavuje drahokam na korune Lotzovho nástrojárskeho dedičstva. Dochované basetové rohy Theodora Lotza sú dnes najčastejším používaným modelom pre hranie na dobových basetových rohoch.

Róbert Šebesta